Odborná sekcia  15 :

 

 

Obnoviteľné zdroje energie

 

 Predseda odbornej sekcie :         Prof. Ing. Jozef Víglaský, PhD.

Profesor na Katedre environmentálnej techniky Fakulty environmentálnej a výrobnej

techniky TU vo Zvolene.

Kontakt : viglasky@vsld.tuzvo.sk; viglasky2@centrum.sk  

  

Charakteristika odbornej sekcie :

 

    Honba za energiou je jednou z mánií našej doby. Či si to uvedomujeme, alebo nie - energia je kľúčovým fenoménom rozvoja každej spoločnosti.

K svojmu životu potrebujeme energiu, či už vo forme tepla, svetla, pohonných hmôt, alebo iných foriem.

Problémom dnešnej doby nie je ani tak nedostatok energie - kapacita zdrojov energie, ale spôsob akým ju využívame. Súčasný spôsob využívania

fosílnych palív (napr. uhlia, ropy, plynu) je časovo ohraničený a my žijeme na úkor prírody. Ľudská spoločnosť spotrebuje za jeden rok také množstvo

fosílnych palív, aké príroda vyprodukovala za neuveriteľne dlhú dobu. Mimo to, len málo ľudských činností ovplyvňuje životné prostredie v takej závažnej

miere, ako náš súčasný spôsob využívania energetických zdrojov a rôznych nosičov energie. Prejavuje sa to narastajúcou hrozbou globálnych

klimatických zmien, nehodami jadrových elektrární, alebo kyslými dažďami a smogom

v našich mestách. Sú to práve klasické energetické zdroje a spôsob, akým ich využívame, ktoré spôsobujú nenapraviteľné škody na prírode a zdraví ľudí.

Najviditeľnejším príkladom poškodzovania životného prostredia v dôsledku spaľovania fosílnych palív sú kyslé dažde. Kyslé dažde spôsobujú len v strednej

Európe poškodenie 31 miliónov hektárov lesa. V dôsledku zvýšenia kyslosti vody v jazerách a vodných tokoch vymierajú niektoré druhy vodných živočíchov.

Hlavným problémom súčasnosti nie je fakt, že využívame energiu, ale ako  vyrábame a spotrebovávame rôzne formy energie. Pokiaľ budeme pokrývať

naše energetické potreby hlavne spaľovaním fosílnych palív, alebo využívaním atómových elektrární – budeme mať stále viac problémov.

Oblasť energetiky nadobudla ďalšie rozmery - ekonomický a environmentálny a tieto tri veľké E nemôžeme dnes posudzovať jedno bez druhých dvoch.

Doplňujúcim rozmerom je sociálny aspekt, ktorý sa nedá podceňovať.

 

   Skutočnosť zostáva taká, že potreba energie a čerpanie energetických zdrojov – rozličných surovín zatiaľ stále rastú a predbiehajú rast

počtu obyvateľov. Spolu s tým rastú aj ekonomické a environmentálne problémy. Ľudská spoločnosť potrebuje dostatok energie pre zabezpečenie

výroby potravín a pitnej vody, hygienického spôsobu života, vykurovania a osvetlenia komunálnej sféry, pre priemyslovú výrobu, dopravu a pod.

Existujú však aj možnosti energetických úspor, ktoré nám ponúkajú moderné technológie a elektronika; ďalej využitie nových, druhotných a najmä

obnoviteľných energetických zdrojov a nosičov (napr. biomasu). Toto sú rozhodujúce faktory, ktoré nás nútia hľadať nové energetické alternatívy,

pričom je nutné klásť dôraz na ich priaznivý vzťah k životnému prostrediu. Pretože náš svet závisí na energii potrebujeme zdroje, ktoré budú trvať

„nepretržite“. Také formy energie, ktoré sú schopné zabezpečiť udržateľný rozvoj spoločnosti, nazývame „obnoviteľné“. Navyše tieto formy

– druhy energie sú pri ich používaní výrazne čistejšie - prijateľnejšie pre životné prostredie, ako palivá vyrobené na báze fosílnych – vyčerpateľných

energetických surovín – neobnoviteľných prírodných zdrojov.

Vysoká aktuálnosť obnoviteľných zdrojov energie pre sektor energetiky Slovenska je daná aj smernicami Komisie EÚ.

 

   Odborná sekcia združuje odborníkov a záujemcov o využívanie rôznych obnoviteľných foriem energie, pritom najväčší dôraz je kladený na biomasu

ako primárnu surovinu pre sektor energetiky – výrobu rozličných biopalív, napr. tuhých palív vo forme kusového palivového dreva – polená rôznych

rozmerov, drevné štiepky, brikety, alebo pelety; perspektívna je biomasa dopestovaná na energetických plantážach, či vo výmladkových lesoch

s krátkym cyklom zberu – rôzne dreviny, alebo jednoročné rastliny, napr. obilná slama, ozdobnica čínska (miskantus), a pod. Členovia odbornej sekcie

využívajú predovšetkým spoľahlivé informácie z projektov Komisie EÚ cestou AEBIOM – Európskej asociácie pre biomasu, SK-BIOM – Slovenskej

asociácie pre biomasu, ďalej z výsledkov národného výskumu. Pri svojej výskumnej i projektovej činnosti využívajú špičkové zahraničné simulačné

programy napr.  Flovent, ANSYS a iné). Odborná sekcia formou konzultácií a expertíznej činnosti podporuje aj experimentálne overovanie výsledkov

simulácií na pilotných projektoch.

 

  Odborná sekcia sa prezentuje predovšetkým publikáciami svojich členov a vystúpeniami na rôznych vedecko-odborných podujatiach, pravidelne

na konferenciách „Vykurovanie 201x“ – sekcia 6 “Zdroje tepla na báze biomasy“, odborných seminároch „Biomasa - alternatíva pre komunálnu

energetiku“ organizovaných Slovenskou spoločnosťou pre techniku prostredia.

Odborná sekcia úzko spolupracuje s inštitúciami ako Slovenskou asociáciou pre biomasu (SK-BIOM), Európskou asociáciou pre biomasu (AEBIOM),

Asociáciou energetikov (AEE – Association of Energy Engineers, Atlanta, USA) a univerzitami pri organizovaní konferencií, vedecko-odborných

publikáciách, príprave normatívnych a legislatívnych dokumentoch, príprave a vzdelávaní budúcej generácie odborníkov a iných súvisiacich činnostiach.

 

 

Podrobnejšie informácie ohľadne „Obnoviteľných zdrojov, foriem a nosičov energie“

 

Obnoviteľné zdroje energie, alebo primárne obnoviteľné zdroje energie sú také, ktoré sa pri ich využívaní neustále obnovujú a sú relatívne

bez zmeny neustále k dispozícii. Sem patria:

 

·       slnečná energia,

·       vodná energia,

·       energia vetra (eolická energia vzniká v dôsledku pôsobenia vetra),

·       geotermálna energia.

 

Umelou premenou primárnych neobnoviteľných a obnoviteľných zdrojov – nosičov energie získame sekundárne zdroje energie napr. decht, koks,

brikety, príp. pelety, vykurovacie oleje, biomasu, ale aj spáliteľné časti priemyselného, alebo komunálneho „organického odpadu“, ako napr.

papier a pod. Všetky sekundárne – druhotné zdroje energie zaraďujeme medzi zdroje obnoviteľné.

 

Všetky zdroje energie okrem fosílnych a jadrových štiepnych palív sa nazývajú tiež alternatívne zdroje energie.

 

Podľa miesta využívania môžeme energetické zdroje rozdeliť na :

 

·       energetické zdroje viazané na miesto využívania – sú to energetické zdroje, ktoré sa nemôžu dopravovať na iné miesto, sem patrí napr.

         slnečná energia, vodná energia, veterná energia a geotermálna energia,

·       energetické zdroje neviazané na miesto využívania sú všetky zdroje, ktoré sa dajú dopraviť na iné miesto, sem patria napr. fosílne palivá,

        biomasa a organické „odpady“.

 

Energetické zdroje môžeme ďalej rozdeliť na tradičné a netradičné, a to z hľadiska rozsahu ich využívania :

 

·       tradičné energetické zdroje sú zdroje, ktoré sa v praxi bežne používajú, napr. fosílne palivá, vodná energie, jadrové štiepne palivá,

·       netradičné energetické zdroje sú zdroje, ktorých technológia využívania sa zatiaľ iba overuje, prípadne sa pripravuje ich overovanie,

        napr. vodík, biomasa, splyňovanie „odpadov“.

 

Jednotlivé formy energie sa pomocou rôznych technologických procesov menia na tzv. zušľachtené formy energie, ktoré sa najčastejšie

dostávajú k spotrebiteľovi na využívanie po prenosových cestách. Sú to tepelná energia (teplo) vody a vodnej pary, chemická energia zemného plynu,

svietiplynu, pohonných hmôt (benzíny, motorová nafta, vykurovacie oleje, atď.) a elektrická energia (elektrina). Spotrebitelia si tieto zušľachtené formy

energie kupujú ako energiu spotrebnú a menia ju vo svojich spotrebičoch na energiu úžitkovú (napr. svetlo, teplo a pod.).

Odberateľov energie môžeme podľa množstva a ich rôznych požiadaviek rozdeliť na priemyselných odberateľov, komunálnych odberateľov a domácnosti.

Za najušľachtilejšiu formu energie je v súčasnosti považovaná elektrická energie, ktorá má oproti ostatným formám energie niekoľko predností:

         ľahký prenos pomerne jednoduchým a nenákladným spôsobom na väčšie vzdialenosti

         ľahká a vysoko účinná premena na iné formy energie

         vysoká účinnosť elektrospotrebičov

         pri chode elektrospotrebičov nevzniká žiadny škodlivý odpad, ktorý by znečisťoval životné prostredie.

Určitou nevýhodou elektriny je, že elektrickú energiu nemôžeme vo väčšom množstve skladovať.

 

Vývoj spotreby a využívania energetických zdrojov

 

Aký bude vývoj energetickej situácie v blízkej budúcnosti je predmetom trvalého záujmu a diskusií, v ktorých sa odráža hlboké znepokojenie,

či bude možné časom uspokojiť neustále rastúcu spotrebu energie a ako predvídať energetickú budúcnosť. Podiel energetických zdrojov na

 celosvetovej spotrebe energie, ktorá od polovice minulého storočia prudko stúpa.

Najjednoduchšou metódou ako predvídať energetickú budúcnosť je uznať, že budúcnosť je pokračovaním minulosti, a preto stačí extrapolovať

už existujúce tendencie. Aj keď je táto metóda priveľmi všeobecná, má výhodu v tom, že eviduje vznikajúce problémy, upozorňuje na možné

nebezpečenstvá a potenciálne krízy. Práve energetické krízy, ktoré sa vyskytli v minulosti, donútili energetikov zaoberať sa alternatívnymi zdrojmi

energie. Napríklad po prvej ropnej kríze v roku 1974 sa vo viacerých krajinách začali využívať biopalivá na báze alkoholu ako zdroje energie pre

spaľovacie motory.

Do roku 1900 sa ako hlavný zdroj energie využívalo drevo a uhlie. V prvej polovici minulého storočia boli hlavné energetické zdroje uhlie, ropa,

zemný plyn a vodná energia.

V druhej polovici minulého storočia sa medzi uvedené energetické zdroje zaradila aj jadrová energia. Z porovnania podielu využívania energetických

zdrojov na celosvetovej spotrebe energie v rokoch 1986 a 1996 vyplýva, že v priebehu desiatich rokov sa podiel spotreby ropy, jadrovej energie

a vodnej energie zvýšil, zatiaľ čo podiel spotreby uhlia a zemného plynu sa znížil. Podľa takejto prognózy sa javí, že v tomto tisícročí sa okrem

doteraz využívaných zdrojov energie bude vo zvýšenej miere využívať aj slnečná energia a energia syntetických palív, ktoré patria medzi obnoviteľné

zdroje – formy energie (OZE). Akým spôsobom sa energetické zdroje využívajú je podmienené aj životnou úrovňou krajín. Na základe tohto kritéria

WEC (World Energy Council – Svetová rada pre energetiku) rozdeľuje krajiny do troch základných skupín:

     Priemyselne vyspelé krajiny združené v OECD (Organization for Economic Cooperation and Development). Tieto krajiny investujú do energetiky

    približne 1% zo svojho HDP (hrubého domáceho produktu)

     Krajiny nachádzajúce sa v procese ekonomických reforiem (štáty bývalého Sovietskeho zväzu, strednej a východnej Európy). Tieto krajiny vydávajú

     na energetiku 5 až 7% z HDP

     Chudobné, preľudnené rozvojové krajiny. Tieto krajiny by potrebovali investovať do energetiky čo najviac, zatiaľ však vkladajú do energetiky najviac

     2,2% z HDP.

 

Na Slovensku sa iba 10% energie produkuje z vlastných zdrojov a zvyšok sa dováža prevažne z Ruska vo forme ropy, uhlia, zemného plynu

a jadrového paliva. Jediným primárnym neobnoviteľným zdrojom energie na Slovensku je hnedé uhlie s vysokým obsahom síry 0,6 až 2%, ktorého

geologické zásoby sa odhadujú pri súčasnej úrovni ťažby na 20 rokov. Ťažba hnedého uhlia je dotovaná štátom, preto je ťažko odhadovať, ako sa tieto

zásoby budú využívať v budúcnosti. Perspektívny zdroj energie, ktorý môže významne prispieť k riešeniu energetického problému, sú obnoviteľné

primárne a sekundárne zdroje energie. Medzi najdôležitejšie problémy, ktoré bránia širšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov – foriem energie patria :

 

     Veľké investičné náklady

     Veľká závislosť od ťažko predvídateľných vplyvov (bezvetrie, zlé počasie, atď.)

     Väzba na určitú lokalitu (napr. prílivové elektrárne na morské pobrežie) a na určité klimatické a prírodné podmienky (napr. slnečné a veterné elektrárne)

     Relatívne nižšie využitie inštalovaného výkonu (okrem biomasy) v priebehu roka oproti konvenčným energetickým zdrojom

     V niektorých prípadoch negatívny vplyv na životné prostredie (napr. vodné elektrárne môžu vplývať na úhyn rýb, veterné elektrárne spôsobujú hluk

    a zvýšený úhyn vtákov).

 

Z uvedeného vyplýva, že o využívaní obnoviteľných zdrojov – foriem energie rozhodujú predovšetkým súčasné ekonomické podmienky, teda cena,

za ktorú túto energiu získame. Širšie uplatňovanie obnoviteľných zdrojov – foriem energie bude preto závisieť tak od štátnej podpory na priame dotácie,

daňových úľav, alebo výhodných výkupných cien energie, ako aj od cien používaných technologických zariadení.

 

Určitou výnimkou medzi obnoviteľnými formami energie je biomasa ako nosič energie, resp. primárna energetická surovina, ktorej využitie v sektore

energetiky (napr. pri výrobe tuhých palív ako drevných štiepok, brikiet, peliet, príp. polien ako kusového paliva, a iné nenaráža na vyššie

spomenuté bariéry, a tak má v súčasnosti aj najlepšie využitie v energetickej praxi.

Najvýznamnejším legislatívnym predpisom na podporu využívania obnoviteľných zdrojov – foriem energie je Zákon č. 309/2009 Z.z. (z 19.6.2009),

o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Využitie obnoviteľných zdrojov – rôznych foriem a nosičov energie v dnešnej praxi

 

Názory na využívanie obnoviteľných zdrojov – foriem, či nosičov energie v našich prírodných podmienkach sú rôzne. Vzhľadom na to, že takmer všetky

obnoviteľné, ale aj neobnoviteľné zdroje – formy energie s výnimkou jadrovej energie, geotermálnej energie a energie slapových javov (príliv a odliv) existujú

vďaka trvalému prísunu energie zo Slnka, a že život na Zemi by nebol bez Slnka možný, budeme sa ako prvým obnoviteľným zdrojom – nosičom energie

zaoberať práve biomasou, ktorá vzniká vďaka najstaršej chemickej reakcii na Zemi – fotosyntéze, ktorá sa dá zjednodušene vyjadriť nasledovnou rovnicou:

 

                                    6H2O + 6CO2 + fotón (chlorofyl a energia slnečného žiarenia) → C6H12O6 (glukóza) + 6O2

     

Uvedená reakcia je kľúčová pre celý pozemský život, pretože za jej pomoci sa všetkým živým organizmom dostáva energia, ktorá nám umožňuje našu

existenciu a zároveň sa takto vytvára kyslík, ktorý je nevyhnutný pre dýchanie.

Súčasná účinnosť transformácie energie slnečného žiarenia na biomasu je 1% (ale v blízkej budúcnosti je reálne hovoriť o hodnotách až na úrovni 8-16%).

V priebehu vegetačného obdobia sa vďaka fotosyntéze (pri účinnosti 1%) na Zemi vyprodukuje biomasa, ktorá ročne predstavuje energetickú

hodnotu cca. 3000 EJ … exajoulov (1018 joulov), pritom ročná požiadavka ľudskej spoločnosti na Zemi je cca. 400 EJ, tj. cca. 10% z celkovej energetickej

hodnoty vyprodukovanej biomasy. Takže globálne je energie dostatok, ale je na nás ako ju – biomasu transformujeme na formu energie, ktorá je

pre spoločnosť zaujímavá.

 

Z vyššie uvedeného je možné konštatovať, že biomasa je chemicky zakonzervovaná slnečná energia, ktorú môžeme zaradiť medzi obnoviteľné zdroje

– formy energie.

Energetické využitie biomasy, ktorého rozvoj v rámci bioenergetiky nachádza čoraz širšie uplatnenie, je v súčasnosti limitované len technickými,

environmentálnymi a ekonomickými možnosťami. Z hľadiska energetického využívania biomasu rozdeľujeme na:

 

1.   Biomasa zámerne pestovaná na tento účel:

     Energetické dreviny (napr. vŕba, topoľ, agát, jelša, a iné.) – pestované na tzv. energetických plantážach

     Energetické trávy – viacročné (napr. ozdobnica čínska - miscanthus, láskavec - amaranthus, a iné)

     Rastliny s vysokým obsahom cukru na výrobu alkoholu (cukrová repa, zemiaky, obilie, atď.) a repka olejná, či slnečnica (výroba bionafty)

 

2.   Biomasa – zvyšková, alebo „odpadová“

     Drevo a drevné zvyšky z lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu

     Rastlinné zvyšky z poľnohospodárskej prvovýroby a údržby krajiny, napr. obilná slama, kukuričné šúpolie, repková slama, zvyšky

    z lúčnych areálov  – trvalo-trávne porasty (TTP) a kroviny z pasienok, či parkov   

     Zvyšky zo živočíšnej výroby (exkrementy z chovu hospodárských zvierat, zvyšky krmív, či znehodnotené obilie a slama)

     Komunálne organické zvyšky (kaly a splašky z ČOV – čistiarní odpadových vôd, organický podiel z komunálneho odpadu)

     Organické zvyšky z potravinářského priemyslu, napr. odpady z mliekární, mäsokombinátov, liehovarov a konzervární, a pod.   

 

      Biomasa je už v mnohých krajinách významným nosičom energie – primárna surovina v sektore energetiky, napr. vo výrobe tuhých palív

– drevné štiepky a kusové drevo – polená rôznych rozmerov, pelety, brikety, a i. Biopalivá už hrajú dôležitú úlohu nielen v komunálnej

energetike – malé a stredné zdroje energie, ale úspešne našli uplatnenie aj v priemyselných

- veľkokapacitných zdrojoch energie, tak tepla, ako aj elektriny, napr. Zvolenská teplárenská – spoluspaľovanie uhlia a drevných štiepok,

Martinská teplárenská (drevné štiepky), Bioenergetika v Bardejove i v Topoľčanoch, v Dubnici, v Žarnovici, v Handlovej, a mnohé iné.

Napriek desiatkam nových zdrojov energie na báze biomasy - tuhých biopalív, ktoré boli otvorené posledné roky na Slovensku, je súčasný

stav využívania biomasy v sektore energetiky stále veľmi nízky v porovnaní s krajinami ako Rakúsko, či Škandináviou ako regiónom. Slovensko

patrí medzi najviac

zalesnené krajiny v Európe. Preto vízia energetického využívania biomasy je vysoko aktuálna. Nový potenciál prichádza so zakladaním

energetických plantáží na báze rýchlorastúcich drevín, napr. vŕby, či iné úspešné dreviny, ale aj ďalšie energetické rastliny, ktoré vytvárajú

atraktívnu alternatívu pre sektor poľnohospodárstva – nové pracovné príležitosti pre vidiek, a tým aj sociálny aspekt stabilizácie regiónu.

 

 

Aktuálne projekty, informácie k pripravovanýn odborným akciám OS15

 

1.     Projekt BIO-HEAT

   Projekt BIO-HEAT/BIO-TEPLO s celým názvom “Informačná podpora využívania výmladkového lesa s krátkou rubnou dobou pre systémy

centrálneho zásobovania teplom v strednej a východnej Európe” (IEE/09/890/SI2.558326) je riešený v rámci programu Inteligentná energia

pre Európu (IEE) a spolufinancuje ho Výkonná agentúra pre konkurencieschopnosť a inovatívnosť (EACI) pri Komisii EÚ. Projekt sa

zameriava na informačnú podporu verejnosti a politických záujemcov, vlastníkov pôdy, ale i projektantov a prevádzkovateľov systémov

centrálneho zásobovania teplom (CZT) ako potenciálneho - koncového užívateľa výmladkového lesa s krátkou rubnou dobou (KRD) a zdroja

biomasy – biopaliva vo vybraných krajinách strednej a východnej Európy (Česká republika, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko), s cieľom

vytvoriť novú regionálnu sieť plantáží výmladkového lesa s KRD – udržateľného zdroja biomasy pre sektor energetiky.

Riešiteľ projektu je prof. Ing. Jozef Víglaský, PhD. a kolektív, v období 2010-2012.Podrobné informácie o výsledkoch riešenia sú pravidelne

zverejňované aj cestou OS 15.

 

2.    Energetická plantáž

    Výmladkový les s krátkou rubnou dobou (KRD), alebo plantáže s KRD predstavujú plantáže rýchlo rastúcich stromov – drevín

(ako topoľ – Populus spp, alebo vŕba - Salix spp) na pozemku využívanom pre poľnohospodárske aktivity, alebo účely pestovania lesa. 

Cieľom je intenzívna produkcia biomasy - dreva pre sektor energetiky (v konečnej forme biopaliva – drevných štiepok) v krátkych cykloch zberu

od 1 do 5 rokov, alebo pre celulózo-papierenský priemysel a sektor energetiky v cykloch zberu dlhších ako 10 rokov. Celkovým cieľom projektu

BIO-TEPLO je poskytovanie spoľahlivého riešenia pre nahrádzanie fosílnych palív využívaných ako nosičov energie pre systémy CZT cestou

spoľahlivých a neškodných alternatív prostredníctvom informačnej podpory, so zameraním na vytvorenie novej regionálnej siete plantáží

výmladkového lesa s KRD pre miestny systém CZT.

 

2.1     Špecifické ciele

-            Rozšírenie a sprístupnenie know-how / vedomostí, skúseností a špecifických poznatkov ohľadne potenciálu energetických plodín s KRD

       ako efektívnych, nízko-nákladových nosičov energie pre systémy CZT, s dosahom na cieľové záujmové skupiny ako poľnohospodári, vlastníci

       pôdy, prevádzkovatelia systémovCZT, elektrárenských technikov a prevádzkovateľov, komunálnych dodávateľov energie, vplyvných politikov

-      tvorcov politických rozhodnutí a manažérov v národných podporných schémach, ako aj ďalších blízkych záujemcov z východnej Európy.

-            Prepojenie všetkých dôležitých záujemcov pomocou webovskej platformy tak, aby sa zabezpečili dlhodobé, spoľahlivé informačné

       toky a vytvorenie združenia plantáží s KRD so zameraním na iniciovanie miestnych aktivít so zameraním na podporu a rozvoj využívania

       plantáží s KRD.

-            Zrealizovať podrobné zaškolenie - výcvik a stratégiu rozširovania najnovších poznatkov a know-how cez transfer najlepších skúseností

       a vytváranie sietí dôležitých záujemcov – príjemcov know-how a praktických skúseností z predchádzajúcich obdobne zameraných projektov.

-            Zistiť a vyrovnať sa s technickými a netechnickými bariérami, ktoré bránia rozvoju využívania plantáží s KRD ako alternatívnych zdrojov

       biomasy pre sektor energetiky.

-            Vytvoriť ďalšie aktivity pre rozširovanie a podporné plány v priebehu riešenia a po skončení projektu so zámerom podporovať a zosilniť

       informačné kanále vytvorené v rámci projektu a po jeho ukončení.

-            Vytvoriť nové trhy pre obnoviteľné nosiče energie (ONE) a zaručiť trvalé dodávky ONE.

 

2.2     Cieľové skupiny 

-      Cieľové skupiny pre zaškolenie - výcvik a rozširovacie aktivity sú záujemcovia o celý komplex plantáží a systém CZT, ako aj externí experti,

        napr. oficiálni zástupcovia Komisie EÚ, politici a mladí študenti zameraní na OFE.  

-      Kľúčoví hráči ohľadne výrobnej politiky a sektoru V&V sú pestovatelia biomasy (poľnohospodári a lesníci), dodávatelia biomasy,

       konzultanti a teda logistika, obchodovanie    a spracovateľský reťazec, vlastníci a zariadenia CZT, výskumníci a regionálni funkcionári zainteresovaní

        v energetike a otázkach ochrany životného prostredia.

-            Priemyselné asociácie (IAGs) zúčastnené v konzorciu sú úzko prepojené na tieto cieľové skupiny, čo zabezpečuje ich zainteresovanosť

        na projektovom výcviku a programe rozširovania informácií.

-            Etablovanie udržateľnej organizácie pre sieť plantáží výmladkového lesa s KRD zameranú na produkciu energetických surovín je realizovateľné

       podľa nasledujúcej schémy.

 

 

 

      Obr. 1 Udržateľná organizácia pre sieť plantáží výmladkového lesa s KRD

 

2.3     Riadenie aktivít, informovanosť a očakávané dopady

    Jedna z prvých a najdôležitejších aktivít projektu BIO-TEPLO bolo vytvorenie jeho aktívnej webovskej stránky, www.bio-heat.eu,

ktorá je v prevádzke “online” od 8. 12. 2010. Táto webovská stránka je jeden z prvých “mílnikov” pre komunikáciu medzi partnermi projektu

a partnermi na trhu bioenergetiky. Rozširovanie materiálov – najnovších poznatkov a užitočných informácií ohladne výmladkových lesov s KRD

a ich použiteľnosti ako zdrojov – nosičov energie pre systémy CZT a ich prevádzkovateľom sú dostupné na webovskej stránke BIO-TEPLO

(BIO-HEAT), ako aj verejnosti zaujímajúcej sa o tieto informácie, zoznam relevantných hráčov z predmetnej siete v strednej a východnej Európe

a možnosti zverejnenia dokončených a prebiehajúcich iniciatív k problematike plantáží výmladkových lesov s KRD pre ďalšie konzultácie.

Organizácie, ale taktiež individuálni záujemci z celej potenciálnej siete partnerov, môžu využiť výhody a skúsenosti z projektu BIO-TEPLO.

“Hráči” zo strednej a východnej Európy môžu zaregistrovať svoje podniky na «kontaktnej» mape, ktorá je na stálo vystavená a prístupná

na webovskej stránke projektu BIO-TEPLO, s popisom ich profilových aktivít. Akákoľvek organizácia z ktorého-koľvek sektoru celej siete

môže byť zaregistrovaný zadarmo na webovskej stránke www.bio-heat.eu.

Konzorcium BIO-TEPLO taktiež kontinuálne pracuje na ďalších aktivitách, ktoré budú čoskoro ukončené. Najvýznamnejšie z týchto aktivít

sú analýzy súčasného stavu aplikácií biomasy a iných obnoviteľných foriem energie v systémoch CZT,  prehodnocovanie a socio-ekonomické

zhodnotenie dostupných úspešných riešení a najlepších príkladov ohľadne využívania plantáží výmľadkových lesov s KRD ako zdrojov biomasy

pre spoluprácu systémov CZT v strednej a východnej Európe.

 

Očakávané dopady v dôsledku aktivít projektu BIO-TEPLO

-            Zvýšenie podielu ON energie cestou biomasy, čo prispeje k naplneniu cieľov EÚ ohľadne využívania OFE v blízkej budúcnosti.

-            Zvýšenie počtu poľnohospodárov pestujúcich energetické plantáže s KRD 

-            Prepojenie miestnych aktérov cestou platformy na báze internetu a osobných kontaktov vytvorených v rámci vzdelávacích a výcvikových

       podujatí.

-            Zlepšenie podporných schém a oficiálnej legislatívy ovplyvňujúcej pestovanie biomasy a sektor ťažby – zberu, ako aj regulačné smernice

        s dopadom na využívanie OFE, ktoré umožňujú širšiu implementáciu – naplnenie spomínaných cieľov.

-          Stabilizácia trhu cestou návrhu nových podporných schém a politických krokov špecificky navrhnutých pre sektor bioenergetiky.

-          Zvýšenie príjmu poľnohospodárov a rozšíriť potenciál ich reálnych zdrojov. 

-          Vytvorenie - rozšírenie energetických nadnárodných združení, ktoré umožnia intenzívnejšie využívať biomasu v EÚ.

 

Popis inovovanej webstránky projektu BIO-TEPLO – www.bio-heat.eu

Webstránka projektu BIO-TEPLO bola zdokonalená v priebehu posledných mesiacov. Jeden z najdôležitejších výstupov sa zaoberá registráciou

organizácií, ktoré sa zaoberajú predmetnou problematikou. Registrácia je už aktuálne možná a samozrejme je bezplatná. Pre registráciu napr.

Vašej firmy je potrebné vyplniť iba krátku žiadosť, ktorá poukáže na odborné – profilové aktivity aktuálnej firmy.

 

Prečo registrovanie ?

 

 Našou ideou je budovanie nástroja na vyhľadávanie obchodného partnera spájaním externých zainteresovaných jednotlivcov v nepriamom 

vzťahu ku konzorciu BIO-TEPLO a  / alebo aktivitám, a preto bytosťou užitočnou pre interných i externých partnerov. Títo zaregistrovaní členovia

budú klasifikovaní s ohľadom na niekoľko parametrov, takých ako krajina a druh organizácie (asociácia pre biomasu, združenie pre CZT,

poľnohospodári, energetické agentúry, spracovatelia palív, inštalatéri, lesné hospodárstvo, výskumníci, a iní). Dôsledkom čoho návštevníci webstránky

by mohli byť schopní si vybrať druh organizácie, ktorú hľadajú v databáze, pretože oni by mohli získať zoznam možných kontaktov podľa zvolených

parametrov. Na druhej strane, potom čo Vaša organizácia mohla by zvýšiť jej možnosti byť kontaktovaná cez možných budúcich spolupracovníkov.

Ako raz organizácia je zaregistrovaná, je zviditeľnená na dostupnej mape, kde bude vystavená automaticky. Touto cestou, rýchlo a jasne,

bude poskytovaný prehľad o možných spolupracovníkoch, alebo zákazníkoch. Okrem toho, zaregistrovaní členovia môžu zahrnúť podrobný

profil svojej spoločnosti, čo bude nápomocné pre Vaše nájdenie cestou vyhľadávacieho nástroja. Navyše, toto fórum je dostupné pre návštevníkov.

Cez toto fórum návštevník môže otvoriť diskusie a klásť otázky na expertov z projektu BIO-TEPLO a iných zaregistrovaných členov, čo sa týka tém

tohto projektu.

 

Preto hlavné funkcie a aplikácie tohto projektu (www.bio-heat.eu) :

 

·           Vyhľadávací nástroj, ktorý umožní návštevníkom webstránky efektívne hľadať potenciálnych spolupracovníkov  podľa ich potrieb a predstáv

·           Dostupná mapa, ktorá ponúka prehľad o všetkých registrovaných partneroch.